Knižná úroda

Knihy a publikácie, ktoré vyšli s pričinením členov OZ Pre Záhorie a s podporou partnerov združenia. Ak Vás niečo z ponuky osloví, vyplňte objednávku a vybranú publikáciu Vám pošleme na dobierku - zaplatíte za knihu + poštovné.

Krátky   slovník   nárečia   slovenského Záhoráckeho
Stupavského   podľa  Magdalény Dovičičovej

O autorke
Magdaléna Dovičičová (1936) sa narodila v Stupave. V roku 1954 maturovala na Zdravotníckej škole v Bratislave, až do odchodu do dôchodku v roku 1991 pracovala ako laborantka. Jej tvorba mala doposiaľ len charakter "koníčka", svoje príspevky sporadicky posielala do niektorých časopisov a v minulosti do televíznych Bakalárov. K zostaveniu slovníka ju viedla pohnútka pomôcť zachovať stupavské a mástske nárečie, ako súčasť dedovizne, aj ďalším generáciám. »»»

Čo sa zverolekárovi naozaj stalo
(príbehy z praxe)

O autorovi
Autor MVDr.Pavol Hallon sa narodil v Sobotišti a gymnaziálne štúdia započal v Malackách a pokračoval v nich v Skalici, kde i maturoval. Po vojne sa zapísal na Vysokú školu veterinárnu v Brne, kde v roku 1950 dosiahol diplom veterinárneho lekára a v roku 1951 i hodnosť doktora veterinárnej medicíny. Svoje zážitky z bohatej praxe veterinára, najmä z jej počiatkov podáva i v tejto knihe príbehov. Po dosiahnutí dôchodku pracoval ako mestský kronikár mesta Malacky a napísal 12 ročníkov Mestskej kroniky. Napísal i históriu veterinárnej služby v Malackách za posledných sto rokov. Vydal tlačou 8 publikácií z histórie mesta a okolitých obcí a niekoľko prác zostalo v rukopise. Publikoval v 36 rôznych periodikách, uverejnil vyše 620 článkov. Tieto veterinárne spomienky sú jeho poslednou publikáciou, v ktorej spomína na svoju mladosť. Za krátky čas po vydaní knihy, po ťažkej chorobe MVDr.Pavol Hallon zomrel a je pochovaný v Malackách. »»»

Konc jak živé

O autorovi
Pavel Slezák (1964) je rodákom zo Stupavy. Svoj vzťah k Záhoriu vyjadruje nielen písaním postrehov z každodenného života, ktoré "tlmočí" do hovorenej stupavsko - dolnozáhorskej záhoráčtiny, ale aj aktívne pomáha zachovať identitu Záhoria ako jedinečného svojhorodného domova. Knižné vydanie fejtónov a postrehov, ktoré vychádzali v mesačníku Podpajštúnske zvesti, pokračuje v spomínanom mesačníku. "V každém z nás je kulineček Marišky Pilnej, kerá nakonec umreua ve stoje. Tolko sa ponáhláme, lebo mosíme šecko porobit a nakonec nám z teho vyjde, že to mosíme dohonit. Nemáme sa kam ponáhlat, nic co nás čeká nepredbjehneme, šecko si na nás dočká." »»»

Zohor v spomienkach Anky Havlíkovej

O autorke
Anka Havlíková, zohorská ľudová kronikárka. Neobyčajný titul pre neobyčajnú ženu, ktorá napriek všetkým svojím ženským, materských i pracovným povinnostiam, dokázala zapisovať príbehy a skutočnosti života, ktorý prežívala v svojej rodnej obci. Široká verejnosť pozná autorku vďaka rozhlasovým nahrávkam a publikačnej činnosti v miestnych a regionálnych médiách.
Tradičné roľnícke a sedliacke zázemie, práca na poli, výchova detí, silné náboženské cítenie formovali osobný pohľad a hlboké vnútorné prežívanie každodenných i veľkých "dejinotvorných" udalostí.
Čaro spomienok v podaní Anky Havlíkovej spočíva v jedinečnej interpretácii, v rozprávačskom talente a úprimnosti myšlienok. Spomienky nie sú dejepisom, neašpirujú na učenú dišputu, sú však mimoriadne cenným dokladom a súčasťou miestnej i regionálnej kultúry, zdrojom a inšpiráciou k poznaniu a zachovaniu tých najhodnotnejších a najkrajších zohorských i záhoráckych tradícií. »»»

Príbehy spod gaštanov

O autorovi
Adolf Lachkovič sa narodil v roku 1931 v Stupave. Po poviedkach v časopisoch a rozhlase knižne debutoval novelou Bozkal som sochu. Napísal literárny filmový scenár Životná šanca a spomienkovú prózu Scenár asistenta. Za románovú novelu Sladké časy získal v súťaži Literárneho fondu 2. cenu. Milá a pútavá próza Príbehy spod gaštanov sviežo opisuje napínavé, veselé i smutné, mladosťou prežiarené zážitky dvoch bratov Mikiho a Vikiho vychádzajúce z autorových autentických spomienok na rušné roky 1938-1946 v malebnom záhoráckom mestečku Stupave. »»»